Ahojte kamoši!
Sociálne siete otvárame už často podvedome a automaticky. Verte mi, že o tom viem viac, ako by ste možno čakali. Od momentu, čo s nimi pracujem, si to mám síce čím ospravedlniť, no vnímam, že je to len dosť slabá výhovorka závislosti – veď idem predsa len hľadať inšpiráciu…
V poslednom čase sa mi však dialo, že som otvoril Instagram a po čase precitol s tým, že neviem prečo. Len som si veselo doomscrolloval aj keď som vedel o milióne taskov, ktoré bolo treba spraviť. Stratil som sa ako Alica v krajine zázrakov – lenže mňa nezlákala zvedavosť a zajac s hodinkami, ale návyk.
Na sociálnych sieťach sledujem aktuálne okolo 500 profilov, čo je stále veľa, no bolo to horšie. Keď som na Instagrame začínal, mal som okolo 13 rokov –niekde okolo roku 2018 – ešte pred existenciou TikToku #unc.
Vtedy boli len statické príspevky a neskôr zo Snapchatu odkopírovali stories. Bolo to obdobie, keď bol boom meme stránok s „kradnutými memes“ – teda screenshotmi z iných stránok (jednej som bol chvíľu aj admin #pozdravujemBZSN) a každý frajer v ročníku mal aj svoju slime stránku #noGlueNoBorax
Keďže sa obsah vtedy zoradzoval chronologicky, ľudia sledovali veľké množstvo aktívnych profilov – a (aspoň ja) tam trávili nezanedbateľnú časť dňa. Sledoval som vtedy pomaly každého, kto prešiel okolo mňa - všetkých YouTuberov, každú televíziu a vlastne všetkých.
Dnes je to inak – každý chce mať nízke číslo followingu a ideálne sledovať len hodnotný obsah. Pritom má väčšina z nich stalkovací profil a aj keď ľudí nesleduje – obsah pozerá pravidelne – otázkou teda je, či to bolo lepšie kedysi transparentne alebo dnes, keď sa každý snaží toto číslo pokrytecky znížiť na čo najnižšie číslo – a tvári sa pritom, že mu na tom záleží.
Rozumné je aj zamyslieť sa nad tým komu, prečo a či vôbec chceme dávať pozornosť. S nárastom digitálnej pozornosti rastie aj množstvo reality TV. Každá show vyprodukuje minimálne 10 bannerov so súkromným profilom a pripravenosťou na Snuggs, Bloom robins alebo Temu spoluprácu. Potrebujeme toto ešte vôbec? Značky v dnešnej dobe hľadajú tvorcov, ktorí majú menšie čísla, nakoľko to pôsobí dôveryhodnejšie – ja sa ale pýtam, dokedy?
Osobne sa snažím ustrážiť si koho a prečo sledujem a tým pádom mu dávam svoju pozornosť. Medzi kamošmi je o mne známe, že ak mi niečo vyslovene vadí a otravuje ma, jednoducho to zablokujem. Tento zoznam je naozaj dlhý a obsahuje profily od magazínov, cez „politické handry“ #pozdravujemeOskar, až po naozaj chorých ľudí, ktorí by namiesto online pozornosti mohli pracovať na svojom mentálnom zdraví.
Na Instagrame hľadám pokoj, inšpiráciu, humor a zážitky mojich kamošov. Sociálne médiá sa stali chtiac či nechtiac mojím digitálnym denníkom a za ten čas sa aj moja digitálna stopa trochu transformovala a nabrala zodpovednosť – aj keď to tak nemusí pôsobiť.
Prečítaj celý článok – staň sa prémium členom
→ Ako vyzeralo moje veľké čistenie v praxi
→ Skúšal si niekedy vedome sledovať menej ľudí?
→ Reality TV, nano-influenceri a pozornosť ako mena
→ Analógový trend vs. digitálna realita
