Študentstvo, poslucháčstvo...
"Študentstvo za otvorenú kultúru" alebo "Milé diváctvo" sú novodobé tvary, ktoré sa v našom jazyku tvária ako snaha o rodovo neutrálny jazyk. Ako je tomu naozaj? Sú vôbec spisovné?
Ahojte kamoši,
Denník Postoj sa za posledný čas radí aj mnohými novinármi medzi mainstreamové média konzervatívnejšieho typu. Nedávno som tam čítal článok, kde sa pani novinárka vyjadrila k výstave SNG s názvom “Plody sváru”.
SNG je tradične veľmi citlivá na jazyk, dôrazne sa tu používajú oba rody alebo sa používajú výrazy ako zamestnanectvo. Aj tentoraz prejavila galéria ambíciu meniť zaužívané jazykové pravidlá. - citácia z článku Denníka postoj
Okrem korektnosti SNG sa pani novinárka rozrušila aj nad použitím označenie “Osman” namiesto označenia “Turek”, kde samotná kurátorka výstavy vysvetľuje, že označenie Osman je lepšie, nakoľko Osmania boli viaceré národnosti a teda označenie Turek pomenováva len konkrétnu.
Čo je vlastne ten “rodovo neutrálny” jazyk?
Rodovo neutrálny jazyk (alebo rodovo vyvážený jazyk, rodovo citlivý jazyk) je reakciou na používanie generického maskulína ako zástupného rodu. Na vytváraní rodovo neutrálnych vzťahov v spoločnosti participuje pomocou jazykových prostriedkov. Základným krokom je vyhnúť sa používaniu slov, ktoré môžu navodzovať pocit zaujatosti, diskriminácie alebo poníženia, súvisiacich s uprednostňovaním jedného pohlavia či rodu. Ako príklad organizácia ASPEKT uvádza používanie generického maskulína „učitelia“ základných škôl, hoci v prípade základného vzdelávania dosahuje podiel učiteliek 85 %, na čo poukazujú aj závery Európskej komisie. Rodovo citlivý jazyk tak na označenie profesií nepoužíva mužský rod, ale rod neutrálny – „učiteľstvo“ alebo hovorí o „učiteľkách a učiteľoch“, čím sa o osobách ženského a mužského rodu zmieňuje symetricky. V prípade ak profesiu vykonáva žena, má sa uvádzať názov povolania v ženskom rode. Používanie rodovo citlivého jazyka pomáha zmierňovať vytváranie rodových stereotypov, podporuje spoločenskú zmenu a prispieva k dosiahnutiu rodovej rovnosti. - citácia k téme z Wikipédie
Ako je to však s tým zamestnanectvom? Je to vôbec spisovné?
V Jazykovej poradni, ktorej odborný garant je Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra a prevádzkovateľom Denník Sme, na to prišla otázka v roku 2023. Otázka znela:
Všímam si snahy o rodovú korektnosť v komunikácii. Na škole používame namiesto študenti a študentky výrazy študentstvo, poslucháčstvo ap. Môžem použiť slovo hráčstvo pre hráčov na hudobných nástrojoch alebo divácstvo pre divákov? - citácia otázky z Jazykovej poradne
Nie jeden by si myslel, že tieto slová, ktoré reprezentujú rodovo neutrálny jazyk sú nespisovné. Nie je to však pravda. Slovo diváctvo (nie divácstvo) vo význame “diváci a diváčky” už obsahuje aj 1. zväzok Slovníka súčasného slovenského jazyka z roku 2006.
Ubehlo teda skoro 19 rokov a k tomuto slovu pribudli aj ďalšie, ako už spomínané učiteľstvo, či študentstvo. V jazykovej poradni však upozorňujú na opatrnosť pri využívaní týchto termínov.
Príponou -stvo sa však tvoria nielen hromadné podstatné mená, ale aj názvy činností alebo vzťahov, napr. hlásateľstvo, chovateľstvo, ošetrovateľstvo, prekladateľstvo, priateľstvo, či ustanovizní, napr. nakladateľstvo, zastupiteľstvo, veliteľstvo. - odpoveď z Jazykovej poradne
Je teda potrebné si vždy konkrétny termín vyhľadať v slovníku. V prípade, že sa jedná o už existujúce slovo, avšak s iným významom, odporúča sa pre rodovú neutralitu použiť oba termíny. Teda ženský aj mužský rod. Pri strednom rode aktuálne neexistuje žiadne konkrétne odporúčanie. Mnohé médií sa však už pokúšali pri rozhovoroch s nebinárnimi osobami využívať namiesto i/y, ktoré su vždy priradené k jednému z rodov x. K používaniu jazyka pri nebinárnich osobách je celá príručka. Nájdete ju na linku tu a dočítate sa v nej aj o tom, kto vlastne tie nebinárne osoby sú.
zdroje:
https://drive.google.com/file/d/1cAzhcGQStgebxbQ1CqJCChlmxOu-7jSe/view
https://sk.wikipedia.org/wiki/Rodovo_neutr%C3%A1lny_jazyk
https://www.postoj.sk/169383/uzitocna-vystava-ale-nieco-tu-mierne-vyrusuje
https://jazykovaporadna.sme.sk/q/10213/